Československá republika a Modra

Veľká vojna (1914 – 1918) bola rozsiahlym konfliktom, ktorý začínal ako boj o kolónie a moc, skončil zmenou dovtedajšej mapy Európy.

Sformovanie československých légií, domáci a zahraničný odboj, Masarykove, Štefánikove a Benešove aktivity, ktoré viedli k vzniku Československej národnej rady v Paríži (1916), viedli k súhlasu zahraničných štátov pre vznik nového štátu. Deň po kapitulácii Rakúsko-Uhorska 28. 10. 1918 bol v Prahe prijatý zákon o vzniku Československej republiky. O dva dni neskôr prijala Slovenská národná rada v Turčianskom sv. Martine tzv. Martinskú deklaráciu, ktorou sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Medzi autorov Martinskej deklarácie patril Samuel Zoch, člen Slovenskej národnej rady, ale tiež kňaz, politik a prvý bratislavský župan.

Povojnová situácia nebola jednoduchá – chudoba, problémy so zásobovaním či dodávaním elektriny, narušená bezpečnosť, útok maďarskej Červenej armády a núdzový režim, to všetko boli výzvy, s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať. Od počiatočnej fázy zrodu a rozvoja ČSR hrala Modra významnú úlohu. V dôsledku ovládania Bratislavy maďarskými vojenskými jednotkami bola Modra sídlom bratislavského župana Samuela Zocha, ktorý sa do Bratislavy so svojím úradom presťahoval až v januári 1919. V Modre, v harmonickej vile Sokol, sídlil niekoľko mesiacov v roku 1919 aj úrad ministra s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Dr. Vavrom Šrobárom. Ministerstvo sa do Bratislavy presťahovalo až 5. júla 1919 po odchode vojsk maďarskej Červenej armády (Zdroj: Dejiny Modry – Žudel J., Dubovský J. a kol., 2006)

Po vzniku ČSR dostáva mesto svoj slovenský názov, postupne sem prichádzajú českí učitelia, pretože od decembra 1918 dochádza k zastaveniu výučby v maďarskom jazyku. V Modre pomaly ožívali myšlienky na vybudovanie železnice, ktorá mala pomôcť s konkurencieschopnosťou miestnych vinohradníkov a vinárov. Toto sa síce nepodarilo, ale vinohradníctvo sa rozvíjalo najmä vďaka zavádzaniu modernejších technológii a lepšej celoplošnej ochrane viníc.

V roku 1922 bola do Modry presťahovaná odborná Vinohradnícka škola, ktorá najskôr sídlila v priestoroch kaštieľa. Dochádza k rozvoju individuálnych i kolektívnych športových aktivít, medzi ktorými boli najvýraznejšie TJ Sokol a skauting. Prostredníctvom pôsobenia Matice slovenskej v Modre sa prebúdza odkaz Ľudovíta Štúra, na počiatku ktorého bolo odhalenie pamätnej tabule na Schnellovom dome. Obľúbeným miestom bolo kino Otta Krásu, kde nemé filmy hudobne sprevádzal mladý študent Eugen Suchoň.

Modra a jej osobnosti politického či duchovného života zohrávali kľúčovú úlohu pri vzniku ČSR, ale tiež pri transformácii Modry na moderné mesto v spoločnom štáte. Podporovali miestne školy, keramickú dielňu, siroty a chudobných.

Vznik prvej Československej republiky je dnes štátnym sviatkom, ktorý sme si v Modre pripomenuli položením venca k pamätníku Samuela Zocha a tiež tematickou výstavou, ktorá bude v Lipovej aleji na Dolnej ulici inštalovaná do 4. novembra.

Text: Miroslava Kišoňová, MsÚ Modra
Foto: Jana Kuchtová, Modranské Zvesti