Odhalenie pamätnej tabule Danielovi Minichovi
Pozývame vás na slávnostné odhalenie pamätnej tabule štúrovcovi, modranskému evanjelickému kňazovi a zakladajúcemu členovi Matice Slovenskej Danielovi Minichovi v nedeľu, 5. novembra 2023 v Modre na budove evanjelickej fary na Dolnej ulici. Pozvánka je v prílohe tohto článku.
Daniel Minich (20. 4. 1823 Modra – 17. 3. 1900 Pezinok) vo vzťahu k Ľudovítovi Štúrovi
Daniel Minich bol osobným priateľom Ľudovíta Štúra, jeho odchovancom na Katedre reči a literatúry československej pri evanjelickom lýceu v Bratislave, jedným zo študentov, ktorí v roku 1844 odišli do Levoče, neskôr zástupca Karola Štúra v Ústave slovenskom pri modranskom ev. a. v. gymnáziu. Bol kaplánom v Modre a po smrti Karola Štúra v roku 1851 evanjelickým farárom. Na modranskom ev. a. v. gymnáziu vyučoval slovenskú gramatiku a literatúru. Po smrti Ľudovíta Štúra sa stal jedným z iniciátorov postavenia dôstojného pomníka Ľudovítovi Štúrovi na cintoríne v Modre a z poverenia Matice slovenskej organizoval práce spojené s postavením náhrobníka – stal sa predsedom pomníkového výboru.
Priateľské i pracovné puto Daniela Mnicha s bratmi Štúrovcami – Karolom i Ľudovítom
15. januára 1856 pri pohrebe Ľudovíta Štúra mal Daniel Minich v evanjelickom kostole pohrebnú kázeň. Na oltári ležal venček, ktorý sa zachoval do dnešných dní – je akvizíciou patriacou pod správu SNM – Etnografického múzea v Martine. Venček je adjustovaný pod sklom spolu s navštívenkou Ľudovíta Štúra a s drobným pramienkom Štúrových vlasov. Návštevníci SNM – Múzea Ľudovíta Štúra ho majú možnosť vidieť v expozícii Ľudovít Štúr a moderné Slovensko. Tri dni po pohrebe Ľudovíta Štúra písal Daniel Minich do Viedne Dionýzovi Štúrovi: „Dokonal v pokoji bez všetkého 12. januára, niekoľko minút po 9. hodine. Pochovaný bol s muzikou a faklami dňa 15. januára o 2. hodine popoludní. Nosičov mal trojakých: študentov, mešťanov a sedliakov. Prešporskí žiaci niesli fakle. Slovom, pochovaný bol Štúr, ako v Modre najslávnejšie mohli.“
Prvý pomník Ľudovíta Štúra z Dobšinského zbierky
Daniel Minich bol predseda pomníkového výboru pri postavení náhrobníka Ľ. Štúrovi z Dobšinského zbierky. Prvá zmienka o postavení náhrobníka Ľudovítovi Štúrovi pochádza z roku 1859, kedy Pavel Dobšinský uverejnil v Priateľovi školy a literatúry článok Concordia. V ňom vyzval slovenskú verejnosť na finančnú zbierku. Článok je obsiahly a uctenie si pamiatky Ľudovíta Štúra postavením nového náhrobného kameňa prirovnáva k slávnosti na Dobrej Vode v roku 1854, kedy bol podobným spôsobom pripravený pomník pre Jána Hollého. Už nasledujúci rok sa iniciatívy chopil časopis Sokol, na jeho stránkach Daniel Minich napísal: „O pomníku Ľ. Štúra som už dávno hovoriť chcel, ale som nemal kde. Rád som, že sa o ňom hovoriť počalo. Vec budem dľa možnosti napomáhať. U mňa leží kapitálik s národným cieľom, keď nie u mňa, aspoň pod mojou ochranou. Mám síce plnomocenstvo k jakémukoľvek cieľu ho obrátiť, ale bych predsa rád najprv prehovoriť s daktorými sem patričnými osobami. Myslím 50 – 100 zl. r. č. mohol bych tiež k cieľu pomníka z tohto kapitáliku poskytnúť. Pomník by sme chceli na hrobe zvečnelého. To bude mať ale tiež svoju obtížnosť. Predne, nenie hrob na peknom mieste, za druhé, je bezprostredne podľa hrobu brata Karola Štúra. Ja by som sa už i to bol postaral, aby cirkev modranská bola nebohému Karolovi pomník postavila, ale som to práve preto neurobil, žeby Ľudovítovmu pomníku ešte viacej miesta odňaté nebolo. Snáď by sa potom na nápisu pomníkovom mohlo podotknúť, že títo bratia vedľa seba odpočívajú, už i preto, že by neškodilo i o rodinných pomeroch Ľudovíta na pomníku slovo podotknúť.“ (Sokol, 1860, č. 10, str. 84)
Pravdepodobne kvôli komplikáciách okolo priestoru hrobov sa záležitosť presunula na nasledujúcich desať rokov do úzadia. Po vzniku Matice slovenskej sa o plánovaný pomník začala zaujímať Matica. Po dlhej dobe od vyhlásenia celonárodnej zbierky vyšlo zo zasadnutia Matice slovenskej 15. mája 1872 povolenie uvoľniť sumu 600 zlatých a trojčlenný výbor v zložení: Daniel Minich, predseda výboru, Ján Jaromír Mayer a Peter Jamnický, členovia výboru, dotiahol celú záležitosť k úspešnému zavŕšeniu. Výbor sa ďalej uzniesol, že z vyzbieraných peňazí, keď dosiahnu sumu 1000 zlatých, budú úroky poskytnuté na štúdiá – štipendiá pre slovenských študentov. Zo základiny na Štúrov pomník bola uvoľnená suma na obraz Ľudovíta Štúra, ktorý mal zdobiť matičnú dvoranu. Hneď v danom roku vznikol známy obraz Ľudovíta Štúra, olejomaľba od Jozefa Božetecha Klemensa.
Daniel Minich ponúkol na postavenie pomníka finančnú hotovosť, ktorú mal u seba v úschove z poverenia viacerých osôb. Bola to finančná čiastka, ktorá bola utŕžená z odpredaja majetku a zariadenia zakázaného a rozpusteného Slovenského kasína v Modre. Janko Kalinčiak mu v Sokolovi č. 6, roč. II. radil, aby ešte z roku 1860 peniaze uložené v Prešporku, v Prešporskej sporiteľni, tých „pár sto zlatých obetoval na postavenie pomníka.”
V denníkoch ev. a. v. cirkvi slov. modranskej, pod č. 156. z 9. dec. 1872 sa nachádza záznam o náhrobníku. Minich zaznačil: „Poslal sem Paulíny – Tóthovi: 1./ Výkaz peněz na pomník Štúra L. vydaných, 2./ konto od kamenára, 3./ konto od zámečníka, 4./ nákres pomníka, 5./ též 15 Zl. na pomník L. Štúra, a síce: 2 Zl. P. Hergotta v Sv. Juri a 3 Zl. Joz. Bakoša, zámečníka v Modre. Z pomníkových peněz ostalo u mňa 8 Zl. A 30 kr.“
V múzejnom archíve sú uložené Zápisky Jána Jaromíra Mayera, subrektora evanjelického gymnázia v Modre a učiteľa vyšších chlapčenských tried pri evanjelickej nemeckej cirkvi v Modre. J. J. Mayer bol študentom Ľudovíta Štúra na ev. lýceu v Bratislave, jeho blízkym priateľom počas modranského pobytu a bol i pri smrteľnej posteli Ľ. Štúra. V Zápiskoch sa ku koncu nachádzajú tri stručné správy zo záverečných prác okolo náhrobníka Ľudovíta Štúra. J. J. Mayer v nich konštatuje, že Daniel Minich doviezol náhrobný kameň do Modry:
„Dňa 25. Listopadu 1872 dovezen byl hrobový kámen, záležající z 3 kusú pro neb. Vysokoučeného muže p. Ludevíta Štúra, na 3 vozoch, dv. p. ev. slovenským zdejším farárem Danielom Minichom z Prešporka do Modry na večer. 26-ho Listopadu 1872 byl hrobový ten kamen postaven na hrobe oslávence. Spodní plocha z vyšetelného červeného marmarušského mramoru váží 9 centú, podstavec, čili piedestal na ploše stojící váží 11 centú a pyramída na ňom stojící s nápisom a bielym vencom z kararského bieleho mramoru ozdobená, váží 16 centú. Dielo toto vyhotovil kamenár prešporský Feigler. Dňa 28. Listopadu 1872 bol náhrobný kameň a s hrobom železnými mrežami ohradený. Ktoré mreže tunajší mladý zámečnícký mistr p. Jozef Bakoš, Slovák, postavil. Celé dielo toto umožnil len čisto, zaznaný síce, ale predce šlachetný národ Slovenský, príspevkami dobrovolnými. Na zdar! Sláva mu!!!“
Vďaka Pavlovi Dobšinskému, slovenskej verejnosti a v neposlednom rade Danielovi Minichovi za to, že prvý náhrobník Ľudovíta Štúra bol vyhotovený ( a v roku 1872 postavený na hrobe Ľudovíta Štúra), napriek tomu, že príprava trvala viac ako dvanásť rokov.
Titulné foto: Modranské Zvesti
Text: Sylvia Hrdlovičová, kurátorka SNM-Múzea Ľ. Štúra, fotografie v galérii sú z archívu múzea
