Pečivo nie je vhodnou potravou pre divo žijúce živočíchy
Modranský rybník na Dolnej ulici a jeho okolie je jedným z mnohých obľúbených miest prechádzok Modranov. Radi sa prejdeme, posedíme si, sledujeme vodnú hladinu a život jej prirodzeného obyvateľstva. Okrem rýb v ňom zvykne plávať viacero kačiek. Cez leto majú o potravu postarané, nájdu ju vo vode aj na súši. Horšie je to v zime, pokiaľ mrzne. Ľudia majú tendenciu kačky kŕmiť idúc po brehu rybníka.
Je však kŕmenie divých živočíchov správne? Ak áno, čím by sme mohli a naopak čím sa neodporúča kŕmiť? V Modre žijú v okolí rybníka kačice divé. Patria do skupiny zúbkozobcov, ktoré sú charakteristické zhora splošteným zobákom, ktorý má na konci rohovinový nechet a na okrajoch priečne rohovinové zúbky na cedenie vody a bahna. Majú typické krátke nohy s blanami medzi troma prstami. O informácie sme požiadali odborníka – ornitológa, riaditeľa Správy CHKO Malé Karpaty Mgr. Petra Puchalu, PhD.
Čím sa kačky prirodzene v prírode živia? Majú na Dolnej ulici, kde žijú dostatok možností nájsť potravu?
Prirodzená potrava kačice je prevažne rastlinného pôvodu a hľadajú si ju vo vode aj na súši. Živí sa semenami, rôznymi plodmi, zelenými vodnými, ponorenými a pobrežnými rastlinami. Do ich jedálneho lístka však patria aj rôzne drobné živočíchy ako hmyz, mäkkýše, larvy, občas žubrienky obojživelníkov, či ikry rýb. U nás na rybníku by mali mať dostatok prirodzenej potravy.
Prikrmovanie divých kačiek – áno alebo nie? Ak áno, čím a v akom období je to správne?
Vtáky majú výhodu, že vďaka krídlam sa vedia presunúť na miesta, kde majú dostatok potravy. Ak však máme potrebu ich prikrmovať, tak to robme iba v období, kedy majú o potravu núdzu. Vo všeobecnosti u vtákov je to obdobie, keď sú silné mrazy a nedostatok potravy, v prípade vodných vtákov je zamrznutá vodná hladina, čo im sťažuje prístup k potrave. To, že sa nám javí, že sú kačice hladné je len dôsledkom toho, že si na prikrmovanie zvykli a pri prítomností ľudí očakávajú, že nejakú potravu automaticky dostanú. Ak už chceme kačice prikrmovať, tak najvhodnejšou potravou je kukurica, pšenica, jačmeň. Určite nič iné.
Na hladine rybníka zvykne plávať aj pečivo. Ľudia ním živočíchy kŕmia. Ste odborník ornitológ, vysvetlite prosím, ako je to s pečivom v tráviacom trakte kačice.
Pečivo nie je vhodnou potravou pre divo žijúce živočíchy. Naopak dokáže im skôr uškodiť než pomôcť. V tráviacom trakte vtákov môže kvasiť, čo im vôbec neprospieva. Zároveň v staršom pečive môžu byť plesne, ktoré tiež neprispievajú k zdraviu kačíc.
A ryby? Hádzaním pečiva do vody kŕmime aj ich. Je to správne?
Obdobne kŕmením rýb v rybníku len navyšujeme problém, ktorý Modranský rybník má, a to, že je v ňom nadmerné množstvo rýb a dochádza k eutrofizácii vodného prostredia, čo znamená, že je vo vode veľa dusíka a nedostatok kyslíka, čo zapríčiňuje premnoženie rias a siníc v letných mesiacoch. Následne potom môže dochádzať k úhynom rýb. Preto aj kŕmenie rýb dokáže narobiť viac škody ako úžitku.
Je pravdivé tvrdenie, že nie je dobré, ak sa divo žijúce živočíchy dokrmujú, pretože môžu stratiť svoju prirodzenú plachosť a sú tak vystavované možnému nebezpečenstvu?
Toto tvrdenie jednoznačne platí a súhlasím s ním. Aj vtáky presne takýmto spôsobom strácajú plachosť.
Mesto Modra plánuje osadenie novej informačnej tabule na danom území, ktorá by mala obsahovať aj informácie ako sa správať ku živočíchom. Myslíte, že to pomôže riešiť daný problém?
Určite je to riešenie ako informovať o tejto problematike. Osobne si však myslím, že zákazy veľmi nezaberú, ľudia na ne nie vždy reagujú pozitívne. Skôr by som zvolil edukáciu vhodnou vysvetľujúcou formou, prečo nie je vhodné prikrmovať vodné vtáctvo.
Ako by naopak mohol človek pomôcť prírode a jej obyvateľom?
Sú rôzne spôsoby ako môžeme pomôcť voľne žijúcim živočíchom, ale vo všeobecnosti ide skôr o to, aby sme čo najmenej zmenšovali ich životný priestor, kde sú schopné existovať. Samozrejme mnohé z nich využívajú aj priestor, ktorý vytvárajú ľudia, čo môže následne spôsobovať problémy. Najhorším spôsobom je ak svojou pomocou pôsobíme práve opačne a vytvárame živočíchom problémy. V takýchto prípadoch sú dané formy pomoci skôr akousi pascou pre živočíchy a pôsobia kontraproduktívne.
CHKO je ochranárskou inštitúciou. Poraďte občanom správny postup, ako sa zachovať, ak by sme našli zranenú alebo uhynutú voľne žijúcu kačku či iného živočícha?
Nález zraneného chráneného živočícha je potrebné nahlásiť Štátnej ochrane prírody SR, ktorá na základe poranení alebo príznakov určí ďalšie nakladanie s uvedeným živočíchom. Občan sa môže obrátiť v Modre aj priamo na nás – Správu CHKO Malé Karpaty, ktorá je jednou z organizačných zložiek Štátnej ochrany prírody. Kontakty sú zverejnené na stránke www.sopsr.sk. Všetky divo žijúce druhy vtákov s výnimkou mestských holubov patria medzi chránené živočíchy. Podozrivá alebo uhynutá kačica však môže byť aj problémom, pretože momentálne máme v Európe rozsiahlu epidémiu vtáčej chrípky, ktorá postihuje najmä vodné druhy vtákov, ale aj iné druhy a pri ktorej hrozí nebezpečenstvo infikovania pre chované druhy vtákov. V prípade nájdenia uhynutej kačice teda je rozhodne potrebné kontaktovať regionálnu veterinárnu správu.
Zhovárala sa Jana Kuchtová, MZ
Zdroj: Modranské zvesti 1/2023
Foto: Lucia Mandincová