Adventný čas sa začína…
Prečítajte si duchovné slovo evanjelického farára Jána Oslíka k nadchádzajúcemu adventnému obdobiu.
Veru hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. (Evanjelium podľa Matúša 25,40).
Život každého z nás je naplnený stretnutiami. Niektoré sú náhodné – stretávame ľudí na ulici, v obchodoch, na úradoch. Iné sú plánované – rodinné stretnutia, pracovné stretnutia, skúšky, pohovory… Niektoré v nás nezanechajú žiadnu mimoriadnu stopu, iné zas rozhodujú o našej budúcnosti, ovplyvňujú smerovanie nášho ďalšieho života. Takéto stretnutia sú kľúčové a je dobré, keď im venujeme čas, keď sa na takéto stretnutia pripravujeme. Keď má niekto pred sebou pracovný pohovor, alebo skúšku, je užitočné, keď je pripravený. Dôležitým veciam treba venovať čas.
Čas, ktorý je pred nami – ADVENT – nie je určený len na to, aby sme dlhšie žili v akejsi predsviatočnej atmosfére. Je to čas na prípravu na najdôležitejšie stretnutie života – na stretnutie s Ježišom. Počas celého adventu rezonuje dôležitá informácia: Pán prichádza! Táto informácia, táto správa nás má podnietiť k príprave na Ježišov príchod. V takýchto chvíľach máme sklony začať moralizovať – hovoriť o tom, že tie vonkajšie prípravy nie sú dôležité. Ale verte mi, aj všetko to upratovanie, pečenie, zdobenie, návštevy vianočných trhov, účasť na koncertoch a besiedkach sú dobré a užitočné. Sú to akési kulisy tohto stretnutia, vytvárajú a zdôrazňujú výnimočnosť tejto udalosti.
To dôležité je, aby došlo k stretnutiu s Ježišom. Ale ako sa s Ježišom môžem stretnúť dnes? Nie je to už len nejaká zbožná fráza? Zdá sa, akoby to pred tými dvetisíc rokmi bolo jednoduchšie – akoby stačilo prísť na miesto, kde sa Ježiš práve nachádzal a človek Ho stretol. A predsa ho mnohí nestretli, aj keď boli s Ním; mnohí v Ňom spoznali len „syna tesára,“ ale nie Krista. Možno iným spôsobom, ale dnes máme rovnako možnosť stretnúť Ježiša. Jedným zo spôsobov, akým sa to dá urobiť, sú Ježišove slová, ktoré sú uvedené na začiatku. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov (a sestier), mne ste urobili.“ Ježiš tu hovorí o ľuďoch biednych, prenasledovaných, opustených, chorých, trpiacich, o ľuďoch s rôznymi zraneniami a handikepmi, o ľuďoch, ktorí potrebujú lásku, ktorí potrebujú, aby si ich niekto všimol, aby im venoval svoj čas a svoju pozornosť. Ak naše kresťanstvo nemá byť len nostalgickou spomienkou na minulosť, skanzenom zvykov a tradícií, ale ak má byť aktívnou, živou vierou – apoštol Pavol píše o „viere činnej skrze lásku“ – potom je dôležité vyjsť z ulity svojho pohodlia, všímať si takýchto ľudí, venovať im svoju lásku, svoju pozornosť, svoj čas. Nemusím zachrániť celý svet – to ani nie je v mojich silách. Ale každá maličkosť sa počíta. Ježiš hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších…“
Advent a Vianoce sú obdobím, kedy sme na toto citlivejší – viac dokážeme pomáhať, viac dokážeme myslieť na iných, na ich biedu alebo osamelosť. Dnes máme rovnako možnosť stretávať Ježiša. Pozorný čitateľ si zrejme všimol, že tento výrok, ktorý som použil o niekoľko riadkov vyššie, som upravil. Namiesto slova „stretnúť“ som použil tvar „stretávať.“ Dnes máme rovnako možnosť stretávať Ježiša. Lebo to nie je len otázka krátkeho obdobia Adventu a Vianoc, je to niečo ako celoživotný program kresťana. Skupina Brontosauři v jednej vianočnej piesni spieva: „…Tak jako by láska měla už svůj vymezenej čas a až Vánoce přejdou, sebeláska zvítězí zas v nás.“ Tak skúsme v tomto Advente naštartovať proces, ktorý nám vydrží dlhšie, aby sme Ježiša nielen na chvíľu stretli, ale vždy znovu a znovu v živote stretávali. Aby ani potom, keď všetko prejde, nezvíťazila v nás sebaláska, ale aby sme dokázali pomôcť núdznym, zastať sa prenasledovaných, potešiť smutných, navštíviť osamelých, povzbudiť zúfalých … aby sme takto stretávali Ježiša.
Jan Oslík, evanjelický farár v Modre
Foto: Lucia Mandincová