Pred 167. rokmi zomrel Ľudovít Štúr
Ľudovít Štúr zomrel 12. januára 1856 v Modre. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života 19. storočia, kodifikátorom spisovnej slovenčiny, jazykovedcom, redaktorom, pedagógom, politikom i filozofom. Narodil sa 28. októbra 1815 v Uhrovci.
„..som vyšiel na polia vyše Modry a tam prekračujúc čerstvým snehom prikrytú priekopu, celým stúpadlom nohy na druhý kraj priekopy nedostúpiac, som nazad spadol. Puška sa zošmykla a otvor cievy pritlačil sa k mojej nohe pri kĺbe tak, že som výstrel, vzniklý úderom kohútika na niečo tvrdého, skalu alebo ľad, nepočul, ale celý nábitok do mojej nohy bez akéhokoľvek buchotu vrazený bol. …a videl som svoj odev spálený, očernený a krvavý, až vtedy som zvedel, že som sa postrelil. Čo všetko bolo k tomu treba a predsa sa to všetko za sekundu stalo.“ (Z listov Ľudovíta Štúra)
Po nehode na poľovačke v modranskom chotári Šnaudy žil Ľudovít Štúr so zranením ešte tri týždne. Tri dni po jeho pohrebe (15. 1. 1856) písal Daniel Minich, modranský evanjelický farár do Viedne Dionýzovi Štúrovi: „Dokonal v pokoji bez všetkého 12. januára, niekoľko minút po 9. hodine. Pochovaný bol s muzikou a faklami dňa 15. januára o 2. hodine popoludní. Nosičov mal trojakých: študentov, mešťanov a sedliakov. Prešporskí žiaci niesli fakle. Slovom, pochovaný bol Štúr, ako v Modre najslávnejšie mohli.“ Hoci Ľudovíta Štúra pochovali Modrania na najčestnejšom mieste na cintoríne – vedľa brata Karola a neskôr po jeho boku pribudol hrob Pavla Zocha – ostal hrob dlhší čas opustený. Ozdobený bol len ružovým kríkom, ktorý tu vysadil národovec Vendelín Kutlík.
V roku 1859 vyzval slovenskú verejnosť spisovateľ Pavol Dobšinský, aby si Slováci uctili pamiatku Ľudovíta Štúra postavením náhrobného kameňa. Začala sa celonárodná zbierka. V roku 1863 zobrala túto záležitosť pod patronát Matica slovenská. V máji 1872 vydala povolenie uvoľniť zo zbierky sumu 600 zl. na pomník. Vedením okolo jeho výstavby bol poverený trojčlenný výbor Modranov v zložení: Daniel Minich, predseda pomníkového výboru, Ján Jaromír Maier a Peter Jamnický, členovia. Pomník, skladajúci sa z troch častí, vyhotovil prešporský kamenár Fiegler a Daniel Minich bol osobne preň v Prešporku 25. novembra 1872, kedy ho na troch vozoch doviezol do Modry. Na druhý deň, 26. novembra, bol pomník osadený na hrobe.
Po roku 1918 sa stalo zvykom konať pri hrobe spomienkové slávnosti. Keď v Modre prebehla výstavba pamätníka na námestí, opäť ožila i myšlienka postaviť Ľudovítovi Štúrovi väčší náhrobný areál. Prípravné práce prebiehali medzi mestom, evanjelickom cirkvou a povereníctvom školstva. Realizáciou projektu boli poverení Akad. soch Jozef Kostka a Ing. arch. Milan Škorupa. K definitívnemu odhaleniu sochy Slovenská jar a tým k celkovému ukončeniu prác na komplexe prišlo až v júni 1964.
Sylvia Hrdlovičová, kurátorka SNM-Múzea Ľ. Štúra
Foto: Milan Zachar
Zdroj: Modranské zvesti 1/2023