Verejná finančná zbierka: Miesto pre tých, ktorí sa nestihli rozlúčiť
Pre zomierajúceho, ako aj pre pozostalých býva ukončenie životnej cesty neľahkým časom. Sprievodcami smútenia sú cirkvi, ale aj viaceré nadácie a združenia. Pomáhajú prejsť procesom odchodu blízkeho. Často sa stáva, že blízki zomierajú bez toho, aby sme sa s nimi stihli rozlúčiť a povedať im slová, ktoré chceme. Aj preto vznikne v Modre dielo, ktoré mestu a jeho obyvateľom daruje autor myšlienky a diela – sochár Martin Dzurek z Modry. Zámer vytvorenia exteriérového umeleckého diela bol schválený mestským zastupiteľstvom a na jeho budúce financovanie bude použitý výnos z verejnej zbierky vyhlásenej mestom Modra.
Zámer spomienkového miesta Modra podporuje
Myšlienka vytvorenia spomienkového miesta pre tých, ktorí sa nestihli rozlúčiť so svojimi blízkymi vznikla približne pred piatimi rokmi. Autorom projektu je sochár Martin Dzurek, ktorý aj vďaka podpore viacerých občianskych združení a nadácií pociťoval potrebu vytvorenia miesta pre smútenie, spracovanie bolesti a tichého lúčenia. Ako povedal: “Mojou snahou je týmto dielom vyjadriť pochopenie pominuteľnosti, zamýšlanie sa nad životom a vlastným bytím.”
Po oboznámení sa s projektom, komisie pri mestskom zastupiteľstve myšlienku plne podporili, v rámci mestských pozemkov bude vyčlenený priestor pre vznik diela. Umelecký objekt bude zhotovený z prírodného oceľového materiálu Corten, odolného voči poveternostným podmienkam. Vizuálne bude pôsobiť ako minca, s vyrezanou siluetou postavy v strede. Dielo sa stane majetkom mesta, autor ho vyhotoví bez nároku na honorár. Zvolená lokalita osadenia (v intraviláne mesta v lokalite Modra-Kráľová) poskytuje potrebný pokoj na smútenie, nachádza sa mimo ruchu mesta, bude prístupná cyklistom, peším, imobilným aj ľuďom so znevýhodnením. V budúcnosti plánuje mesto v blízkom okolí vysadiť ovocný sad a lúku.
Verejná finančná zbierka je vyhlásená od 1. 4. 2025
Autor zámeru navrhol na účel zhotovenia diela zriadiť verejnú zbierku. Poslanci MsZ Modra na tohtoročnom februárovom zasadnutí schválili jej vyhlásenie. Zbierka potrvá od 1. 4. 2025 do 1. 4. 2026. Finančný dar je možné zaslať na transparentný účet mesta Modry vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s. pod číslom: SK63 0900 0000 0052 2591 3639 a s názvom Mesto Modra-Miesto rozlúčenia alebo vložením hotovosti do prenosných pokladničiek označených „Mesto Modra – dobrovoľná zbierka Miesto pre tých, ktorí sa nestihli rozlúčiť“ na kultúrnych, športových a spoločenských podujatiach organizovaných alebo spoluorganizovaných mestom Modra na území mesta.
Podpora z neziskových organizácií a cirkvi
Vybudovanie verejného miesta pre lúčenie sa s blízkymi podporujú viaceré mimovládne organizácie.
Jana Pitková, OZ KOLOBEH ŽIVOTA: „V občianskom združení už 11 rokov sprevádzame rodiny smútením. Hlavnou témou, ktorú v rámci osvety a vzdelávania komunikujeme, sú „4 úlohy smútenia” podľa amerického psychiatra J. W. Wordena a naša kolobehová filozofia „strát a nálezov”. Tak ako pre naplnenie 1. úlohy smútenia: „akceptovať realitu straty” je obrad rozlúčky kľúčovým procesom pre smútiaceho, tak aj pre možnosť nálezu je nesmierne dôležitým ukončovací proces so zosnulým aj ukončovací proces v sebe. Zámer Martina Dzureka považujeme za mimoriadne dôležitý, liečivý a hodnotný“.
Mária Jasenková, riaditeľka PLAMIENOK n.o.: „Rozlúčiť sa s tými, ktorých máme radi, nie je vždy možné. Miesto, kde by ľudia mohli prísť, obklopení tichom a objatím prírody, aby sa rozlúčili s blízkymi, môže byť liečivé. Pomáha nám pocítiť, že v našom smútku nie sme sami. Energia návštevníkov a svetlo, ktoré prechádza sochou Martina Dzureka, môžu byť zdrojom pokoja, sily a povzbudenia na ceste k zmiereniu a plnšiemu životu“.
Eva Oslíková, zborová farárka CZ ECAV na Slovensku Modra: „Ako evanjelická farárka sprevádzam smútiacich pri rozlúčke s blízkymi. Niekedy sú to vyrovnané lúčenia, ale často sú to chvíle bolesti a strachu. Spracovanie žiaľu zo straty nie je jednoduchý proces. Spomienky z našej mysle vyplavujú pocity, slová, situácie aj konkrétne udalosti. Dielo Martina Dzureka vnímam ako dobrý priestor pre ľudí, ktorí potrebujú urobiť ďalší krok v procese smútenia, ktorým pozostalí prechádzajú po rozlúčke s blízkymi. Teologicky pre mňa zdôrazňuje kresťanské presvedčenie, ktoré vyznáva vieru vo večný život. Myšlienka postavy v kruhu, cez ktorú svietia lúče slnka pripomína inkarnáciu, stelesnenie Božej lásky do ľudského života ako ho poznáme cez Krista. Pre mňa je to symbol nádeje; otvára cestu k odpusteniu a zmiereniu. Zároveň pripomína krehkosť života, jeho hodnotu a povzbudzuje k tomu, aby sme boli vďační. Za ľudí, ktorí tu boli, aj za príležitosť k láske pre tých, ktorí zostávajú, aby žili svoje životy ďalej.”
Beata Bobulová, OZ Súčasť života a Drevenô koliesko: „Projekt Martina Dzureka som videla v jeho ateliéri. Veľmi sa ma dotkla jeho symbolika, ako aj jeho dôležitosť. Sama som si prešla situáciou, keď mi náhle, bez varovania zomrel partner. Martinov projekt má v sebe nesmiernu silu a citlivosť. Symbolika, ktorá vychádza z kruhu, prechod cez postavu – tieň, pred sebou, ako aj pohľad dopredu na lúku, všetky tieto symboly majú pre mňa obrovskú hĺbku. Mala som pocit, akoby sa mi na chvíľu zastavil čas. Čas, keď sme ešte boli spolu, čas, ktorý mi vrátil krásnu spomienku a zároveň venoval pocit, že bude dobre. Ďakujem za tento nádherný pocit“.
Martin Knut, predseda Správnej rady Liga za duševné zdravie: „Obaja rodičia mi zomreli v nemocnici, v priebehu roka. Ani s jedným som sa nestihol rozlúčiť. Zomreli v noci, sami, bez najbližších. To je moja hlboká trauma, s ktorou sa neviem zmieriť. Stále sa vracia a neslabne. Nanovo ma nájde nepripraveného, nezmiereného a neschopného spracovať smútok. Pred rokmi som stretol priateľa Martina Dzureka. Mal v očiach víziu o Soche, Pamätníku, Plastike alebo Mieste pre tých, ktorí sa nestihli rozlúčiť. Oslovila ma jeho predstava, že kdesi za mestom na lúke bude miesto, kde dsa bude dať zamyslieť nad pominuteľnosťou času. V skicári som uvidel vysoký kruh, uprostred ktorého je odobratá hmota. To prázdno – vizualizovaná a zhmotnená strata, vytvára siluetu človeka. Je to priehľad, diera, aj priechod. Predstavil som si, ako cez ten priezor vnímam východ alebo západ slnka, ako vidím ubiehať mraky. Chcel by som stáť sám pri tejto majestátnej plastike v daždi a počúvať ako do symetrickej harmónie naráža vietor a dážď. Vnímal by som silu toho prázdna, tej chvíle a myslel by som na mamu a otca“.
Zdroj: Modranské Zvesti