Výročie narodenia Samuela Zocha

Lačného nakŕmiť, smädného napojiť, nemocného navštíviť, sirotka sa ujať, ísť medzi tých, ktorými svet opovrhuje…, s týmito slovami nastupoval do funkcie modranského farára Samuel Zoch, ktorého 140. výročie narodenia si dnes pripomíname.

Meno Samuela Zocha sa spája s Modrou od roku 1908, kedy prevzal po nebohom strýkovi Pavlovi Zochovi farský úrad a spolu s ním ďalšie záväzky zdedené po svojom predchodcovi. Spomedzi aktivít, ktoré natrvalo ovplyvnili postavenie Modry v celoštátnom kontexte bolo Zochovo vyhotovenie konceptu martinskej Deklarácie slovenského národa, ktorou sa Slováci prihlásili do spoločného štátneho zväzku s českým národom. Uvedený počin priradil modranského farára k vysokováženým elitám a následne k postu prvého bratislavského župana. Vďaka Zochovi sa Modra ocitla v centre záujmu politikov, spisovateľov a osobností z celej Československej republiky, načas sa stala i mestom okresným.

Samuel Zoch bol aktérom všetkých miestnych spoločenských a kultúrnych podujatí, bol členom takmer všetkých spolkov a stal sa zárukou serióznosti, úspechu a prosperity. Hlavnou oblasťou pôsobenia Samuela Zocha zostala však evanjelická cirkev, v roku 1922 bol menovaný biskupom západného dištritu. Mimoriadnu úlohu v živote Samuela Zocha predstavovala filantropia a dobročinnosť, vyplývala nielen z farárskeho postu, ale najmä z povahy, ktorá bola v zochovskej rodine formovaná generáciami. Táto vlastnosť sa zintenzívnila po sobáši z Máriou Stanekovou, ktorá nezištne pomáhala manželovi v sirotinci, rodinám vojakov počas prvej svetovej vojny, v charitatívnej práci v miestnom chudobinci, v školách i nemocniciach.

Samuel Zoch bol významnou osobnosťou nadregionálneho významu, v Modre zanechal znateľné stopy, ktoré možno vidieť v stavbe sirotinca, v interiéri evanjelického kostola a fary, v letovisku Harmónia, v úradníckych bytových domoch, v modranskej majolike, lipovej aleji pri cintoríne… Všetky tieto prvky tvoria jedinečnú atmosféru mesta, jedinečného a magického génia loci, zochovskej Modry.

Autorka textu: Agáta Petrakovičová Šikulová
Foto: autor neznámy – Samuel Zoch s manželkou a synom, okolo r. 1918. Súkromný archív p. Eleny Mannovej.